Veronika, niektorí ťa už poznajú z fotiek na sociálnych sieťach Coffee Veronie. Si členkou rodinky Holišovcov – čomu sa však venuješ v rámci Vašej rodinnej pražiarne?

V Coffee VERONIA pracuje len zopár zamestnancov a viete si predstaviť, ako to v menších spoločnostiach funguje. Musíte byť multifunkčný a zvládnuť všetko. V prípade väčších objednávok je potrebné, aby sme ,,zamakali“ všetci, a tak ma občas nájdete tiež lepiť etikety, baliť kávu a vybavovať objednávky. Mojou hlavnou úlohou je marketing a všetko, čo sa ho týka. Pracujem ako fotografka/kameramanka, grafická dizajnérka, starám sa o sociálne siete, ale aj o webové stránky.

Okrem našej rodinnej pražiarne pracujem aj pre dcérsku spoločnosť Academy of Coffee s.r.o. a pre novovzniknuté občianske združenie Medzinárodný Kávový Inštitút.  V časoch pred pandémiou sme organizovali množstvo eventov, ako napríklad 1. Kávový ples na svete alebo baristické súťaže pre juniorov „SLOVAK BARISTA CUP“.

V posledných mesiacoch som dokonca aj interiérovou architektkou, keďže pracujeme na rôznych projektoch a aktuálne plánujeme otvoriť podnikovú predajňu v Seredi.

Veronika – Veronia. Táto podobnosť sa nedá prehliadnuť. Je pražiareň pomenovaná podľa teba? 😊

Áno. Vždy sa smejem, že rodičia neboli príliš kreatívni. 😄 Bohužiaľ, množstvo ľudí si myslí, že sa hráme na taliansku pražiareň a pritom tento názov naozaj vznikol kvôli môjmu menu Veronika.

Tvoj otec, Oldřich Holiš st., sa venuje káve už od roku 1996. Aké pre teba bolo vyrastať v „kávovom“ prostredí?

Ako deti sme si neuvedomovali, že naši rodičia pracujú s celkom neobvyklým (na tú dobu) produktom. V mojej pamäti najviac utkvelo to, ako mama každý deň prišla z práce a keď som ju objala, cítila som z jej oblečenia vôňu kávy. Pamätám si aj to, ako sme s bratom skákali po vreciach a robili neplechu. Ako mi otec vynadal (smiech), keď som zavolala svojich kamarátov do pražiarne na korčuliach. Vtedy sme boli ešte deti a neuvedomovali sme si nebezpečenstvá. Pre nás to bolo vždy ako bádanie – prechádzať sa po firme, sledovať, ako ľudia pracujú, a skúšať, čo môžeme alebo nemôžeme.

Toto „kávové“ prostredie sme mali radi a aj teraz, keď sa pozriem pár rokov späť, som rada, že som mohla v takomto prostredí vyrastať. Najväčším šťastím pre mňa však bolo, že sme mohli vyrastať v milujúcej rodine.

Nakoniec aj Tvoja profesionálna cesta viedla do Coffee Veronia. Ako vnímaš prácu vo Vašej firme ty? Je náročné pracovať s rodinou alebo je to, naopak, výhodou?

V našej spoločnosti som pracovala už od strednej školy a prešla som si viacerými výrobnými procesmi. Výhoda pre mňa určite bola v tom, že som rástla so spoločnosťou a dnes vďaka tomu vnímam svoje nedostatky a viem, v čom sa treba zlepšiť.

Čo sa týka práce s rodinou, nebudeme si klamať. Nie je to vždy ružové a častokrát je to naozaj náročné. V rodinnej spoločnosti neviete povedať „NIE“, vždy musíte pracovať na maximum. U nás nemáme nad sebou šéfov a manažérov. Ak niečo pokazíte, môžete si za to sami. Je to veľká zodpovednosť. Na druhej strane musím povedať, že ak máme medzi sebou konflikty, tak vždy je to kvôli práci a nie kvôli rodinným vzťahom. Ako rodina sme súdržná (tým myslím celú firmu) a môžeme sa navzájom na seba spoľahnúť, čo je veľká výhoda. Vždy pracujeme naplno a vieme sa navzájom podporiť a pomôcť si. Ťaháme za jeden povraz, a tak by to malo byť.

Vzťah ku káve teda neobišiel nikoho z rodiny Holišovcov. Čo znamená každodenný kávový „rituál“ pre teba?

Z kávy netreba robiť drámy. 😛 Pre mňa je káva oddych a spojenie s priateľmi. Veď predsa, kde sa všetci stretávame? No pri šálke chutnej kávy.

Preferuješ espresso, cappuccino alebo alternatívne druhy prípravy?

S kávou je to ako s vínom alebo s jedlom. Niekedy máme radi zmenu a zároveň máme aj svoje „istoty“ pri ktorých vieme, že nás vždy potešia. Pre mňa je pre každodenné pitie najlepšie cappuccino alebo espresso. Keď mám chuť na zmenu, rada si vychutnám kvalitne pripravenú filtrovanú kávu alebo pravú tureckú kávu pripravenú v džezve.

Táto otázka je vždy však mätúca. My ako ľudia z fachu si radi vychutnáme akúkoľvek kávu, pokiaľ je správne pripravená.

Máš nejakú obľúbenú z Vašich káv, ktorej si verná, alebo chute striedaš?

Mojou najobľúbenejšou na espresso alebo cappuccino je Coffee VERONIA (zmes), Columbia, Cuba, Peru alebo Brazília (Bean´s Friends Brazil California).

Na filtrovanú kávu mám rada kávy, ktoré sú ovocnejšie, a to napr. Mexico, Etiópiu a Brazíliu, tú však iným spôsobom spracovanú (Honey Moon, Rubi alebo Emerald).

Čo by si odporučila zákazníkom, ktorí nevedia, akú kávu si vybrať?

Treba si uvedomiť, ako si danú kávu plánujem pripraviť a aké chute preferujem. Väčšina e-shopov na Slovensku dnes ponúka množstvo kvalitných káv s podrobnými informáciami o ich spracovaní, pražení a chuťovom profile. Pri káve treba skúšať a netreba zostávať len pri jednej chuti – neukracujte sa o možnosti, ktoré sa v kávach nachádzajú. 😊

Odporúčam však dbať na podporu lokálnych pražiarní, všímať si kvalitu praženia (nie, káva nemá smrdieť) a prístupu danej pražiarne – v dobrej pražiarni vám radi poradia.

Na našom e-shope môžete tiež skúsiť virtuálneho PORADCU

Prečo by si milovníkom kávy odporučila práve Veroniu?

Naša spoločnosť dlhé roky fungovala takmer bez reklamy. Našu kávu si našlo množstvo milovníkov káv na odporúčanie iných. Behom tohto obdobia, aj vďaka našim aktivitám, sme stále spoznávali viac a viac ľudí, ktorí sa postupne pridávali do našej kávovej rodiny, a spolu s nimi tvoríme kávovú komunitu. To je na tom to pekné, že v našej spoločnosti sme sa vždy tešili z toho, že môžeme urobiť radosť iným. Keďže sme chceli byť bližšie ku káve, rozhodli sme sa pracovať na princípe Direct Trade a podporovať priamo farmárov.

Ak si niekto vyberie našu kávu – vyberie si skutočný príbeh – vyberie si nás.

Spomínaš, že vaša pražiareň funguje na princípe Direct Trade, ktorý je postavený na priamej komunikácii s farmármi. Postrehli sme, že navštevujete farmárov aj osobne. Bola si už aj ty v Brazílii? Aký dojem to na teba urobilo?

Mala som tú česť byť v Brazílii dvakrát. Prvý kontakt s Brazíliou bol ešte v čase, keď sme spolupracovali s farmou O´Coffee. Táto farma bola naozaj veľká a zastrešovala všetko. V jednom obrovskom areáli ste mohli nájsť degustačné a vzdelávacie centrum, časti, v ktorých sa pestovala len výberová káva, kombajny, ale aj domčeky samotných farmárov, zvieratá, polia s cukrovou trstinou atď. Páčilo sa mi, že mali vlastnú dedinku, v ktorej ubytovávali hostí. Vytvorili si tak svoj vlastný kávový svet.

Behom rokov sme však prešli k spolupráci so spoločnosťou Capricornio Coffees, ktorá funguje na princípe pomoci farmárom. Zastrešuje približne 300 fariem. To znamená, že im pomáhajú s pestovaním, vzdelávajú ich, propagujú ich kávu vo svete. Vytvorili program pre pomoc ženám – farmárkam, ale majú aj rôzne iné projekty, v ktorých sa zameriavajú na výskum pestovania kávovníkov alebo na klimatické zmeny a ich vplyv na pestovanie.

Vďaka týmto spoluprácam sme mali možnosť vidieť každý kúsok cesty kávovníkového zrnka, aby sme pochopili, čo naozaj stojí za tvrdou prácou farmárov. Nevideli sme len ten pekný život na plantáži, ale aj reálne životy ľudí. Aký to na mňa urobilo dojem? Naozaj veľký. 😊

Poznáš niektorých farmárov osobne? Ako hodnotíš tieto vzťahy?

Jeden z prvých farmárov, ktorých som spoznala, bol Edgard Bressani – nie je však farmár, ale človek, ktorý dlhé roky pracuje s kávou. Je bývalým prezidentom Brazílskej asociácie výberovej kávy a pracoval pre viacero spoločností, ktoré podporujú farmy. S mojím otcom sú priatelia už dlhé roky a sme v neustálom kontakte. Pred pár rokmi nás zoznámil so svojim synovcom Mateusom Bonatom, ktorý si Slovensko zamiloval tak, že plánuje ísť študovať práve sem. 😊

Celkovo hodnotím vzťahy s farmármi pozitívne. Stretávame sa na rôznych kávových podujatiach v zahraničí, ale zároveň cestujú aj k nám na Slovensko. Všetci naši farmári z rady Bean´s Friends prišli dokonca aj na náš Kávový ples.

Veľmi ma zaujal Váš blog o ženách v kávovom priemysle. Ako tento fenomén vnímaš ty?

O farmároch a farmárkach sa v minulosti nerozprávalo. Väčšina kávy sa kupovala z centrálnych skladov a nikto sa na ich mená nepýtal. Dnes už je iná doba. Ľudia chcú vedieť, kto je za ich produktom. Preto sa dnes aj viac rozpráva o tom, že medzi farmármi sa nájdu aj ženy.

Páči sa mi, že napríklad v Brazílii sa niektoré ženy farmárky dohodli, že si budú navzájom pomáhať. Keď sú zbery, tak zoberú zamestnancov z jednej farmy a idú pomôcť na inú farmu. Vymieňajú si informácie a hľadajú spôsoby, ako udržať svoje farmy a ich kvalitu.

Presuňme sa z Brazílie na Slovensko. Ako hodnotíš kávovú kultúru u nás?

Vidím, že kávová kultúra sa na SR posunula a ľudia už naozaj vedia rozlíšiť, čo je a čo nie je kvalitná káva. Avšak, keď prídeme do menších miest a dedín, tak stále prevažuje kultúra “zalievanej” a instantnej kávy. Bohužiaľ, týchto ľudí nemôžeme presviedčať, že je pre nich najlepšou možnosťou kúpa aeropressu, svetlopraženej kávy alebo o tom, že si majú sledovať čas, váhu a kvalitu vody pri príprave kávy.

Nepáči sa mi, že dnes kávoví nadšenci zosmiešňujú ľudí, ktorí nepijú svetlopraženú výberovku. Ja vždy každému poviem, nech pije kávu, ktorá mu chutí, ale nech sa snaží pripraviť si ju zdravšie. Káva by mala ľudí spájať, a nie ich rozdeľovať.

Aká je Tvoja vízia pre Veroniu? Čo by si jej popriala do nasledujúcich rokov?

Značke Coffee Veronia prajem len to, aby jej kávu ľudia nikdy neprestali piť.  Aby sme mali možnosť neustále spoznávať skvelých ľudí a tým šíriť kávovú osvetu. 😊

---

Rozhovor vznikol v spolupráci s MAVIO MEDIA