Coffee VERONIA ako súčasť farmy z viac ako 100 ročnou tradíciou

Farma FINCA HAMBURGO v Mexiku je vedená dnes už štvrtou generáciu rodu Edelmann Blass. Na dvoch kávovníkových plantážach s rozlohou 290 hektárov sa ročne vyprodukuje 700t až 850t kávovníkových zŕn s  najjemnejšími tónmi citrusových plodov. Keď v roku 1989 medzinárodná cena kávy prudko klesla ovplyvnilo to všetky kávovníkové plantáže vrátane farmy Finca Hamburgo, ktorá klesla na pokraj bankrotu. Rod Edelmanovcov sa však tomu nechcel podvoliť a našiel na trhu širokú medzeru,  pestovanie výberovej kávy, “speciality grade coffee”. Obnovil stabilitu svojej plantáže ešte s  väčším úspechom, ako ostatné, oveľa väčšie  kávovníkové plantáže v regióne Soconusco.

HISTÓRIA FARMY FINCA HAMBURGO

V roku 1888 Arthur Edelmann z Perlebergu prijal pozvanie mexickej vlády na vytvorenie pracovných miest v oblasti Soconusco. Vytvoril kávovníkovú plantáž Finca Hamburgo, ktorú po jeho smrti v roku 1933 prevzal jeho syn Harald. Pokračoval v rozširovaní farmy a v roku 1939 postavil prvú lanovku v Chiapas. Po smrti Haralda Edelmanna v roku 1976 vo farme pokračoval jeho syn Eberhard Edelmann Dopp, ktorý prežíval s farmou ťažké chvíle kvôli kávovej kríze. Dnes farmu vedie Tomas Edelmann Blass, ktorý je štvrtou generáciou pokračovateľov v chránení a rozširovaní ich rodinného dedičstva. 

HISTÓRIA VYSOKO KVALITNEJ „MEXICKEJ KÁVY“  

Káva bola prvý krát dovezená do Mexika z karibského ostrova Martinique v druhej polovici 18. storočia. Hoci kultivácia dosiahla najjužnejšiu časť Chiapasu až o sto rokov neskôr, v regióne Soconusco sa pestovanie rozšírilo natoľko, že sa daná oblasť stala najväčšiu pestovateľskou oblasťou Mexika. Región Soconusco je do dnešného dňa domovom pre väčšinu najväčších a najstarších poľnohospodárskych fariem v krajine a predstavuje približne polovicu celkovej produkcie úrody Chiapasu.

Rastúci záujem o kvalitné zelené kávovníkové zrno nielen na zahraničných trhoch, ale aj u milovníkov kávy na domácom mexickom trhu naštartoval cestu k udržateľnej budúcnosti. Farmy začali investovať čím sa zabezpečuje ich konkurencieschopnosť. Pestovatelia kávy sa zhodli, že prežijú len vďaka väčšiemu zameraniu sa na obchod s výberovou kávou a pestovanie microlotov, či nanolotov. Bez ohľadu na to, či obchod s kávou prebieha na malom miestnom alebo medzinárodnom trhu, dopyt po kvalite zelených kávovníkových zŕn je žiadanejší a prísnejšie kontrolovaný.

HLAVNÝ NEPRIATEĽ KÁVOVNÍKOV, „KÁVOVNÍKOVÁ HRDZA“

Mexiko pestuje kávu od roku 1780, ale roky nízkych cien a biedna údržba poľnohospodárskych mechanizmov spôsobili zlé hospodárske výsledky. Po vyprodukovaní historicky najmenšej úrody kávy v roku 2015, ktorá bola zapríčinená najväčším nepriateľom kávovníkov – „kávovníkovou hrdzou“ poľnohospodári po celej krajine vysadili nové kávovníky a prvá „snehová pokrývka“ v podobe kvetov kávovníkov sa naskytla najviac postihnutými regiónom až v roku 2017. 

Kávovníkové plantáže dnes už nielen v Mexiku musia v bojovať s chorobu tzv. coffee rust (lat. Hemileia vastatrix), alebo hrdzou kávovníkových listov, čo je choroba, ktorá sa usádza na spodnej strane listu a požiera ho. Kávovník bez listov nie je schopný výživy, nemôže rásť a farmár prichádza o úrodu. Do troch rokov kávovník odumrie, pretože bez listov neprebieha fotosyntéza.

Táto choroba, prezývaná aj „Roya“, sa vyvíja a prispôsobuje. Kedysi sa do vyšších nadmorských výšok nedostala. Farmár sa nemusel obávať pokiaľ bola farma položená vyššie, ako 800mnm. Dnes však už takáto nadmorská výška nie je prekážkou. Zároveň sa skrátila aj ochranná doba pred napadnutím. Z pôvodných 90 dní je dnes kávovník oslabený už po 30 dňoch a tak sa ľahko môže stať, že nové, mladé listy sú často napadnuté už v ich začiatku a farmár tak pri nepravidelnej kontrole dochádza behom pár dní o celé línie kávovníkov.   

POČIATKY „KÁVOVNÍKOVEJ HRDZE“

Útok choroby nazývanej „hrdza“ prišiel do Mexika v roku 2014 cez hranice z Guatemaly a nainfikoval približne 60% kávovníkových plantáží oblasti v Chiapas. Išlo o najhoršiu krízu, s ktorou farmári v Mexiku zápasili a zápasia dodnes. Množstvo fariem to vzdalo a zostali opustené. Pre farmy, ktoré zotrvali v podnikaní bolo toto rozhodnutie spojené s investovaním do opätovného vysádzania a kultivácie pôdy, náklady boli obrovské, avšak s investíciou prichádzali aj očakávania výrazného zvýšenia produktivity. Väčšina pestovateľov sa stotožňuje s tým, že pre zachovanie ekonomickej životaschopnosti nemôžu prežiť s priemernými výnosmi pod 20 až 25 vriec s hmotnosťou 60 kilogramov na hektár a v súčasnosti hľadajú nové metódy nielen pestovania, ale i zberov či spracovania aby si ich káva aj naďalej udržala „punc“ kvality a jedinečnosti. 

VÝNIMOČNOSŤ PESTOVATEĽSKÝCH OBLASTÍ MEXIKA

Najzaujímavejšie na menších pestovateľských oblastiach Mexika je najmä ich úplna izolovanosť od okolitých regiónov. Vďaka tomu pestovatelia majú vlastné tradície pri pestovaní samotných odrôd, či pražení daných káv. Je zabezpečená jedinečnosť, ktorú nikto nenapodobní. Pražiari celého sveta čím ďalej tým viac preferujú zaujímavejšie a jedinečné odrody ako Typica, Bourbon, či Microloty v rôznych podobách. Množstvo unikátov však už zaniklo v dôsledku vyčíňania kávovníkovej hrdze. Obnovenie tradíciepestovania jedinečných odrôd je preto veľmi náročné.  Pozitívne však na tom je to, že farmári neustáli hľadajú nové metódy a odrody kríženia kávovníkov, aby zabránili nákaze či šíreniu kávovníkovej hrdze a iných ochorení. Vďaka kríženiu farmári získali množstvo pestovateľských oblastí, kde sa produkcia zvýšila dvojnásobne a podarilo sa im dopestovať vysoko kvalitné odrody, ktoré nájdeme aj na slovenskom trhu.  

BUDÚCNOŤ MEXICKÝCH KÁV JE AJ V NAŠICH RUKÁCH

Mexické oblasti pestovania kávy prešli počas posledného desaťročia veľkými zmenami, no najvýraznejšie nastali práve v tom, koľko oblastí zostalo spustošených bez akéhokoľvek náznaku života. Dôvodom však nie vždy boli len rôzne choroby kávovníkov či zlá ekonomika kávovníkovej farmy. Veľký problém nastal v ľuďoch. Farmárstvo začalo upadať, a čoraz viac mladých ľudí odchádzalo za lepšou prácou. Farmárstvo pre nich znamenalo ťažkú prácu a nízku plácu. Pre  starších farmárov, to však je kus ich rodinného dedičstva a kultúry, ktorú boli odhodlaní odovzdať ďalej. No v posledných desaťročiach, ako sme už spomínali, kávové dedičstvo nebolo komu odovzdať a tak niektoré menšie farmy začal chátrať a v súčasnosti sú zarastené a spustošené. Napriek tomu si Mexiko udržalo ročnú produkciu okolo 4,5 milióna vriec, až kým nenastala ,,hrdzavá kríza“. Vďaka tomuto ochoreniu kávovníkov ročná produkcia klesla takmer o polovicu. 

Ľudia kupujú rôznu kávu, rôznymi cestami. No iba jedna je určená na priamu pomoc, konkrétnemu farmárovi, DIRCET TRADE. Tomas, podobne ako ďalší šiesty farmári, s ktorými priamo spolupracujeme, sa stal tvárou BEAN´S FRIEND a vďaka priamemu vzťahu rodinnej pražiarne Coffee VERONIA a rodinnej farmy Finca Hamburgo je kvalita kávy udržateľná. 

Ak chcete aj vy podporiť Thomasa a jeho farmu v Mexiku vyskúšajte jeho odrody, ktoré majú nezameniteľnú chuť  sviežich limetiek, pomarančov či vanilky. A hoci sú  naše káve z rovnakej krajiny i oblasti, každá v sebe ukrýva  „vlastný rukopis.“ 

Citrusové arómy s výraznou arómou pomarančov doplnená o mandle a vanilku.

Citrusové arómy s výraznou arómou jasmínu doplnená o vanilku, škoricu a nugát.

MEXICKÝ UNIKÁT „BEZ KOFEÍNU“ ALE S PRAVOU CHUŤOU KÁVY

Dojčiace matky, tehotné ženy, ľudia so srdcovo cievnymi problémami či s intoleranciou na kofeín si často nemôžu dopriať šálku kvalitnej voňavej kávy. Mexickí pestovatelia myslia aj na túto úzku skupinu kávičkárov, ktorí síce chuť kávy milujú avšak kvôli vysokému obsahu kofeínu si ju nemôžu dopriať tak často ako by si priali. 

Práve kávovníkové zrná z mexických plantáží najvyššej kvality dokážu splniť sen všetkým kávičkárom s „kofeínovou“ intoleranciou. Bezkofeínová káva z našej rodinnej pražiarne Coffee VERONIA pod radou BEAN´S FRIENDS je unikátnym spojením vplyvu čistej prírody a dlhoročných pestovateľských i pražiarenských skúseností. 

Už z názvu „mountain water“ vyplýva, že kofeín bol zo zelených kávovníkových zŕn odstránený prírodnou vodnou cestou. Horský ,,vodný“ proces je metóda veľmi podobná švajčiarskemu vodnému procesu, kedy sú zrná namočené do horúcej vody, ktorá je následne oddelená a na odstránenie kofeínu sa využíva filter s aktívnym uhlím. V tomto prípade, sa však zelené kávovníkové zrná lúhujú vo vode z ľadovcov z hôr Pico de Orizaba v Mexiku. Daná metóda spracovania patrí medzi tradície miestnych obyvateľov a považuje sa za mexický unikát, ktorý dodáva výslednej káve nielen výnimočné ale i charakteristické črty. Neváhajte a ochutnajte! Chuť bezkofeínovej kávy BEAN´S FRIENDS z Mexika zaručene prekvapí aj bežných kávičkárov.

Arómy lesného ovocia v popredí sú zakončené príjemnou chuťou vlašských orechov a kakaa.