Po zbere sa kávovníkové čerešne ďalej spracovávajú suchou alebo mokrou cestou. Nie všetci pestovatelia však majú na výber, ktorú z týchto ciest použijú.

SUCHÉ SPRACOVANIE

Je to tradičný spôsob spracovania najmä v chudobnejších krajinách s nedostatkom vody. Je omnoho lacnejší a jednoduchší v porovnaní s mokrou cestou. Kávovníkové čerešne sú po zbere zbavené nečistôt. Očistené čerešne sa rozložia na obrovské platne, ktoré sú prevažne z betónu a na priamom slnečnom žiarení sa sušia približne 4 týždne. Pre dostatočné vysušenie sa čerešne neustále prehrabávajú, aby sa zamedzilo fermentácii. Najčastejšie úlohu prehrabávania majú vo svojich rukách zamestnanci so špeciálnymi hrabľami. Na vyspelejších farmách ich môžu čiastočne nahradiť aj motorky či konské záprahy s pripnutým prehrabávacím zariadením. Kávovníkové čerešne zmenia po vysušení svoju sýto červenú alebo žltú farbu na bordovú až čiernu. 

            Po dostatočnom vysušení je potrebné kávovníkové zrná vylupnúť. Túto časť majú prevažne vo svojich rukách ženy, vďaka ich jemnému prístupu a precíznej práci. Ekonomicky vyspelejšie farmy majú mechanické lúpače, ktoré síce zrýchľujú celý proces, avšak môže dôjsť k poškodeniu samotného zrna. Káva z takto spracovaných kávovníkových zŕn má výraznú sladkú chuť s nádychom ovocia, medu a orieškov. To však závisí aj od samotnej odrody a krajiny kde sa kávovníkové zrná spracovávali.

            Suchým spracovaním dostávame často krát menej kvalitnú kávu, pretože neprechádzajú žiadnym triedením zrelosti. Aj  v tomto prípade však existuje riešenie. Hovoríme o tzv. ,,Natural“ , prírodnom spracovaní, ktoré je už súčasťou mokrej cesty. Farmy, ktoré chcú zachovať vysokú sladkosť jednotlivých odrôd a zároveň kvalitu je práve takýto typ spracovania riešením. Po zbere sa čerešne plavia vodnou cestou, kde sa vlastnou váhou oddelia zrelé od nezrelých. Vďaka tomu sa na sušenie dostávajú len tie zdravé a dozreté čerešne, čo sa samozrejme odrazí aj na kvalite výslednej kávy.

MOKRÉ SPRACOVANIE

            Je typický najmä pre krajiny s dostatkom vody, ale tiež pre krajiny s častými zrážkami a vysokou vlhkosťou. Už z názvu je jasné, že v porovnaní so suchým spracovaním bude v tomto prípade zohrávať hlavnú úlohu voda. Tá slúži okrem premytia kávovníkových čerešní od nečistôt hlavne na oddelenie dozretých plodov od nedozretých prípadne nejakým spôsobom poškodených. Tie dozreté sú ťažké a preto plávajú hlbšie. Znetvorené či iným spôsobom napadnuté čerešne, ktoré plávajú na povrchu, sú použité na menej kvalitnú kávu, určenú pre domáci trh. 

            Po premytí sú plody unášané vodou do lúpača, kde sa čiastočne odstráni dužina a šupka čerešne od samotného zrna ukrytého v  pergamene. Tento typ spracovania nazývame ,,Pulped Natural“ teda poloprírodné. Následne sa sušia zrná v pergamene s drobnými časťami dužiny. Káva z takto spracovaných kávovníkových zŕn je v porovnaní s kávami zo suchého spracovania menej sladšia s príjemnou a sviežou aciditou. 

            Ak farmár chce zvýšiť aciditu, avšak zachovať aj sladkosť a ovocné tóny, čiastočne ,,špinavé“ zrná od dužiny kefuje, alebo necháva v lúpači dlhšie, aby sa dostatočne vyčistili trením a obal čerešne bol úplne odstránený. Tomuto spracovaniu hovoríme aj ,,semi washed“, polo prané.

Finálnym spracovaním je tzv. ,,fully washed“ , plne prané spracovanie. Očistené zrná v pergamene sú vodou unášané do fermentačných nádob, kde vďaka baktérii Lactobacillus acidophilus, alebo kvasu fermentujú. Na povrchu zŕn sa nachádza tzv. sliz, ktoré v sebe skrýva obrovskú sladkosť. Tá sa vďaka fermentácii odstraňuje a zrná získavajú vysokú aciditu. Fermentácia trvá od 12 do 72 hodín, všetko závisí od požiadaviek samotného farmára a podmienok farmy. 

PO SPRACOVANÍ TREBA AJ ODDYCH

Po spracovaní sa musia zrná zbaviť vlhkosti opäť na priamom slnečnom žiarení. Ekonomicky vyspelé farmy sú často krát vybavené aj mechanickými sušičkami, vďaka ktorým sa skracuje čas sušenia na priamom slnku a tým pádom aj čas predaja danej úrody. Stále však platí, že mokré spracovanie v porovnaní so suchým je finančne i časovo náročnejšie. V prieme na 1kg farma spotrebuje 120 až 150l vody, ktorú však stále recykluje a vracia späť na ďalšie použitie. Okrem toho je potrebná každodenná hygiena fermentačných nádob i lúpačov, aby sa predišlo infekciám a iným nepríjemnostiam, ktoré môžu negatívne ovplyvniť samotné zrná.

Na Slovensku preferujeme ovocné tóny s príjemnou aciditou, preto v našich kaviarňach a špecializovaných predajniach nájdete najmä kávy zo spracovania ,,pulped natural“ a ,,semi washed“.Veríme, že vďaka nášmu článku vás tieto nápisy na obaloch niektorých káv neprekvapia.

Autor: Nikoleta Šalmíková, Academy of Coffee